Cesta k pointe

Vraví sa, že keď ide autor písať nejaký článok, príbeh, poviedku, , či nebodaj celý román, musí mať na začiatku víziu. Nie nadarmo povedal jeden nemenovaný známy fyzik (ktorého meno si bohužiaľ nepamätám :P) „Na začiatku je vždy vízia“. I keď veľa krát to je naozaj v skutočnosti pravda, isté malé percento (bližšie nedefinované :P) príbehov vzniklo práve bez prvotnej vízie. Pýtate sa, ako to je možné, veď človek má stále nejaké sny, priania, myšlienky, ktoré by chcel naplniť. Áno, máte pravdu, každý má sny, ale nie každý vie, ako ich naplniť. Dovolím si tvrdiť, že drvivá väčšina. A špeciálnu skupinu v tejto drvivej väčšine tvoria práve rojkovia. Mám to šťastie, že medzi nich môžem patriť. No, ale spať, kde som prestal - Veľa krát aj známe romány začínali tak, že autor, proste nevedel, čo má písať, vedel, len, že chce niečo písať, že chce niečo vložiť, že chce nechať ľuďom nejaký svoj odkaz. A tak písal čo mu prvé na rozum prišlo. A neskôr, keď si tie riadky znovu v hlave prebral (a vyškrtal z nich asi 90 %), zistil, že sa v nich nachádza nejaká pointa, ktorá by mohla byť základom zaujímavého príbehu. Tak sa aj ja teraz nadránom snažím napísať niečo, v čom by som mohol neskôr nájsť nejakú pointu, prípadne aspoň nejakú cestu k pointe, ktorá by mohla byť základom úspešného písania, a nie týchto riadkov plných prázdneho textu. :) Do skorého videnia, priatelia.

Môj malý Therazin :)

adopt your own virtual pet!