Ako (znovu)začať

Presne to ma napadá, keď znovu po tak dlhom čase prichádzam na svoj blog. Ako vidím, moc sa tu toho nezmenilo, návštevníkov nepribudlo a asi aj ako-tak stáli čitatelia sa stratili. Tak to už býva, ak sa niečo zanedbá, nemôže od toho čakať človek žiadnu pozitívnu odozvu. Ide o celkom zvláštny pocit, keď si s tak veľkým časovým odstupom prezerám svoje niekdajšie príspevky. Po toľkom čase mám na ne už dnes celkom iný názor, iný pohľad. Moje reakcie by na určité situácie boli dnes celkom iné, o niektorých veciach by som už asi ani nepísal, no na druhú stranu by som spomenul asi celkom iné príhody. Ako som už spomínal, je to zvláštny pocit. Zdá sa mi, akoby niektoré myšlienky ani neboli moje. Pripadá mi to, akoby som si prezeral nejaký film o myšlienkach niekoho celkom iného. Určite poznáte ten pocit, keď sledujete celkom zaujímavý film a v ňom Vás hrdina osloví niektorými svojimi myšlienkami. A vy si už neskôr, možno vôbec nebudete pamätať názov toho filmy, hlavnú zápletku, či meno ústredného hrdinu. Budete si však pamätať jeho určité myšlienky, ktorými Vás v tom momente oslovil, a ktoré si do Vás akoby vyhĺbili určité medzierky, v ktorých sa usadili a Vy už viete, že ich len tak jednoducho a ľahko odtiaľ nedostanete. Asi takto by som opísal svoje pocity, keď sa tu prechádzam svojimi pomyselnými príspevkami, ako v malej, privátnej video požičovni, kde si síce nemôžem pozrieť ponúkané tituly, no zato trailery a výrezy z nich určite.
Človek získa časom celkom iný pohľad na niektoré veci, ktoré sa mu v živote stali, hlavne na veci, ktoré si istým spôsobom zaznačil, zapamätal. Je to dôkazom toho, že každým dňom sa každý z nás mení. Máličko, postupne, behom týždňa by ste asi nezbadali rozdiel, ak by ste sa nachádzali v úlohe akéhosi nestranného pozorovateľa. Za taký mesiac, dva, sa však tieto zmeny už prejavia, a ukážu sa na Vás oveľa viac citeľne. Ono je to ale asi fajn. To, že sa stále meníme nám umožňuje rozvíjať svoje schopnosti, zlepšovať sa vo veciach, v ktorých nedosahujeme až také vysnívané výsledky, ale na druhú stranu aj prepadať viac určitým zlozvykom, prípadne si nejaké nové nabaliť. 
Teraz, keď sa už konečne rozbehli tie vysnívané „ Sviatky radosti a pokoja“ dúfam, že sa mi podarí niečo napísať, aby som mal znovu pocit, že tento blog patrí mne a tej malej skupine ľudí ktorá ho doteraz čítala...:)

A to som mal na začiatku strach, že nebudem vedieť, čo na „(znovu)začiatok“ napísať...:)