Farewell

A je to tu... Onedlho to celé príde. Určite poznáte ten pocit, kedy niečo v živote veľmi chcete, a svoju cielu ste ochotní obetovať v podstate čokoľvek. Poctivo sa pripravujete a snažíte sa odstrániť všetky možné nástarahy, ktoré by Vás mohli akýmkoľvek spôsobom obmedziť pri plnení Vášho cieľa. Nakoniec príde tá chvíľa, kedy ste prekonali všetky možné komplikácie, všetky možné nástrahy a stojí s napriahnutou nohou pripravenou k víťaznému kroku. Práve teraz ste sa dostali k zlomovej situácií, ktorá Vás delí od cieľa. Stačí už len položiť nohu za pomyselnú hranicu... Práve v týchto momentoch sa dostávate k zlomovému bodu. Zrazu si uvedomíte všetky možné súvislosti a z najhlbších útrob sa začnú vynárať myšlienky, na ktoré ste predtým ani len nepomysleli...

Začnem už konkrétnejšie. Po mojej ceste do U.S.A. a späť, ktorú som absolboval približne 5 rokov dozadu som si uvedomil, že sa chcem posunúť ďalej. Čo tým myslím? Mám na mysli to, že chcem odísť zo Slovenska a realizovať sa niekde inde, niekde ďalej... Nie je to z toho dôvodu, žeby som Slovensko nemal rád (ako sa niektorí domnievajú). Ja to tu mám celé práveže veľmi rád, no na druhú stranu mám pocit, že tu občas nemôžem dýchať tak slobodne, ako by som chcel, nemôžem sa realizovať tým spôsobom, akým by som chcel, že tu nemôže roztihanuť svoje krídla a zamávať s nimy tak, ako by som chcel... Ako najlepší spôsobom odchodu sa postupom času ukázala možnosť sťúdia na vysokej škole v zahraničí. Keďze som však limitovaný finančným možnostami ( štúdium v U.S.A. alebe vo Veľkej Británii teda padlo) a jazykovými znalosťami ( štúdium v Rakúsku, Nemecku, Taliansku, Francuzsku a pod. taktiež) tak mi vylučovacou metódou zostala Česká republika, konkrétne centrum Moravy – Brno.

Čím je môj odchod bližšie, tým viac si uvedomujem, že to nie je celé tak jednoduché, ako som si myslel, že na to celé treba oveľa viac síl, ako som predpokladal. Za tých 19 rokov, ktoré som tu prežil, som mal možnosť tu nahromadiť veľa hmotných a nehmotných vecí. Keď sa tak za seba obhliadnem, uvedomujem si, že tu zostáva naozaj veľa. Nechávam tu kamarátov, známych, rodinu, bývalé priateľky, kolegov z tanečného klubu, proste všetkých, na ktorých mi nesmierne záleží. Uvedomujem si, že vzdialenosť Brno – Bratislava nie je veľká, no ťažko toto celé vysvetliť, pokiaľ si to človek neskúsi. Všetkým, ktorí si toto čítajú, by som chcel odkázať, že mi budete strašne chýbať a som vďačný za každú chvíľu, ktorú sme spolu strávili, a bolo mi cťou každého z Vás spoznať. Vážim si Vás všetkých, lebo od každého z Vás som mal možnosť sa niečomu naučiť.  Pokúsim sa si zachovať spomienky na každého jedného, pokiaľ mi to pamäť dovolí. Držím Vám všetkým palce, nech sa Vám v živote darí a vždy verte v to, čo v živote robíte, choďte za svojimi snami, a nenechajte sa nikdy ničím a nikým odradiť, lebo len vtedy má život zmysel. Držte mi päste a myslite na mňa, nech sa v tom veľkom svete nestratím. A ako sa hovorí nakoniec sa aj tak určite všetci stretneme.