Tak a máme to tento rok opäť za sebou. 14. február, deň svätého Valentína. Deň lásky, nehy, vzájomne opätovaných citov, alebo akoby povedala moja obľúbená osôbka, ktorá je vždy „pripravená na všetko,“ láska na rozkaz. Odvšadiaľ do nás cpú odpradávne symboly lásky ako napr. maličké plyšové srdiečka, ktoré sú síce neskutočne zlatučké, čačané a citovo labilnejším osobám schopné privodiť i nejaké to malé rozpoloženie, ale ak odmyslím fakt, že cena, za ktorú ich ponúka mrznúci predavač na ulici je až niekoľko násobne prestrelená, tak ide len o obyčajnú komédiu. Je síce pravda, že istým dňom boli pridelené isté, nazvime to, pamätné udalosti, ktoré slúžia práve nato, aby sme sa v tejto uponáhľanej dobe zastavili a spomenuli sa na druhých, nato čo sa stalo, a malo by nás tešiť, prípadne nato, čomu by sme sa mali v budúcnosti vyhnúť. Osobne si však myslím, že 14. február, k ním nepatrí. Nemyslím si, žeby som potreboval nejaký krížik v kalendári nato, aby som si spomenul na niekoho, koho milujem. Veď pozvať niekoho do kina, kúpiť mu kvety alebo s ním proste len tak stráviť spoločný deň nepotrebujem nejaký „sviatok“. Malo by to byť prirodzené a malo by sa to nachádzať v každom z nás. Viem, čo si poviete... V skutočnosti to tak nie je. Stále potrebujeme nejaké poznámky v našich preplnených diároch. Stále nás tlačia nejaké termíny. My už nežijeme. My sa len tak naháňame. Ako malé deti, ktoré sa hrajú na ihrisku. Ibaže teraz nie je cieľovou rovinkou koniec pieskoviska, ale pekná, drevená, síce malá, ale za tú cenu určite útulná truhlička rozmerov 2,5 x 1 m. Tak hor sa do nej, načo tu strácať čas?februára 17, 2008
St. Valentine
Tak a máme to tento rok opäť za sebou. 14. február, deň svätého Valentína. Deň lásky, nehy, vzájomne opätovaných citov, alebo akoby povedala moja obľúbená osôbka, ktorá je vždy „pripravená na všetko,“ láska na rozkaz. Odvšadiaľ do nás cpú odpradávne symboly lásky ako napr. maličké plyšové srdiečka, ktoré sú síce neskutočne zlatučké, čačané a citovo labilnejším osobám schopné privodiť i nejaké to malé rozpoloženie, ale ak odmyslím fakt, že cena, za ktorú ich ponúka mrznúci predavač na ulici je až niekoľko násobne prestrelená, tak ide len o obyčajnú komédiu. Je síce pravda, že istým dňom boli pridelené isté, nazvime to, pamätné udalosti, ktoré slúžia práve nato, aby sme sa v tejto uponáhľanej dobe zastavili a spomenuli sa na druhých, nato čo sa stalo, a malo by nás tešiť, prípadne nato, čomu by sme sa mali v budúcnosti vyhnúť. Osobne si však myslím, že 14. február, k ním nepatrí. Nemyslím si, žeby som potreboval nejaký krížik v kalendári nato, aby som si spomenul na niekoho, koho milujem. Veď pozvať niekoho do kina, kúpiť mu kvety alebo s ním proste len tak stráviť spoločný deň nepotrebujem nejaký „sviatok“. Malo by to byť prirodzené a malo by sa to nachádzať v každom z nás. Viem, čo si poviete... V skutočnosti to tak nie je. Stále potrebujeme nejaké poznámky v našich preplnených diároch. Stále nás tlačia nejaké termíny. My už nežijeme. My sa len tak naháňame. Ako malé deti, ktoré sa hrajú na ihrisku. Ibaže teraz nie je cieľovou rovinkou koniec pieskoviska, ale pekná, drevená, síce malá, ale za tú cenu určite útulná truhlička rozmerov 2,5 x 1 m. Tak hor sa do nej, načo tu strácať čas?
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
3 komentáre:
Dnes to je trosku kratsi prispevok, ponahlal som sa ;)
Moja rec:P....aj ja som chcela napisat blog na tuto temu ale akosi som nemala cas snad na buduci rok....
súhlasím s tebou brácho, dnešná doba je moc uponáhľaňá a navyše, tento sviatok, hoci má krásny podtón, je iba využívaný doslova a do písmená skurvenými po-peniazoch-bažiacich kokotmi, ktorí sa neboja využívať akúkoľvek situáciu na vytiahnutoe peňazí z našich už tak poloprázdnych peňaženiek. toto sa mi fakt nepáči, nezvyknem sláviť valentína ako takého, tento rok to vyšlo tak, že som objavil tesne pred ním knižku pre moju polovičku (david lynch - veľká ryba) a ona pre mňa našla tiež zhodou okolností knihu o umelcovi H.R. Gigerovi, ak by si si chcel kuknúť nejakú jeho prácu, mrkni okom na tento link:
http://www.faculty.de.gcsu.edu/~rviau/ids/Artworks/giger.deadbabies.jpg
(zvolil som obrázok, ktorý sa volá Landscape, ale poradové číslo už neviem) .. takže ako vidíš, my sme si valentína "oslávili" v morbídno-hĺbavom duchu a verím, že takto to bude pokračovať aj naďalej, fuck off plyšáci :-D
Zverejnenie komentára