Pred krátkou chvíľou som mal možnosť absolvovať krátky rozhovor s jednou mojou známou. Posťažovala sa mi, ako ju nahneval priateľ a ako sa následne snažila tento hnev zajesť palacinkami. Bohužiaľ, tento v celku hrdinský pokus jej nevyšiel celkom podľa predstáv a skončila tak, že jej je z palaciniek, z priateľa a vlastne zo všetkého zle. Úbohé dievča, takto sa ničiť kvôli tak bežnému artiklu akým sú chlapi. Bohužiaľ, sme to práve my, mužské pokolenie, ktoré ničí naše nádherné nežné polovičky. Často krát si na nich vŕšime svoj nazbieraný hnev, svoju nervozitu, svoje problémy a niektorí úbožiaci aj svoje komplexy a mindráky z detstva. K tým posledne menovaným sa vyjadrovať hádam nie je treba. Vraví sa, že človek by mal byť v dnešnej modernej spoločnosti tolerantný, ale dajme si všetci ruku na srdce, každý si myslíme o nich to svoje ;).No, ale späť k téme. Písal som o našich polovičkách z Venuše. Problém spoločnosti ako takej je v tom, že v minulosti im boli skôr prisudzované úlohy spoločníčok, ako plnohodnotných a sebestačných členov spoločnosti. Neskôr prišla známa doba emancipácie, ktorá bola len odpoveďou na to, čo robila katolícka cirkev posledných 1500 rokov. No a teraz ich tu máme. Moderné emancipované ženy. Nanešťastie iba v teoretickej rovine. Všetci vieme ako to dnes beží. Koľko žien je vo vedúcich funkciách, aké majú platy a podobne. Veď to do nás tlačia skoro každý druhý deň redaktori spoza skiel našich televízorov. Dúfam, že som teraz neurazil skupinu hrdých majiteľov LCD obrazoviek :). Postupne sa posúvame ďalej. Ženským problémov v našej spoločnosti je to, že ak chcú dokázať niečo viac, ako je klasický priemerný plat, priemerné zamestnanie, priemerný manžel, musia preto niečo urobiť. A to je v tejto spoločnosti veľmi, ale veľmi ťažké. Musia sa naučiť veci rozkúsať a prehltnúť. A potom sa divíme, že sú také tučné v pokročilejšom veku. Oni totiž nemajú veľa možností. Oproti nám, chlapom, sú oveľa emotívnejšie a oveľa viac vecí dokáže s nimi otriasť. Preto ak chcú byť úspešné, musia to vedieť prehltnúť. A najlepšie je tieto nepekné veci hneď zajesť. Kto z nás ma rád tú nepríjemnú pachuť v ústach sprevádzanú nepríjemnými pocitmi v žalúdku. Takže, ak nabudúce pôjdete po ulici a sa budete kritizovať „tie valiace sa reklamy na Michelin“ alebo „tú s prívesom od ŽSR,“ tak sa prosím pekne najprv zamyslite, nad sebou a nad tým ako sa k vašej partnerke zachováte pri najbližšom stretnutí. Taká ruža, alebo príjemný úsmev s pozvaním na večeru by nemusel byť najhorším nápadom. Predsa len, niektoré veci sa lepšie trávia vo dvojici :)
2 komentáre:
Jaaaj moje feministicke srdiecko sa stale usmieva:)
nemám rád mužov, ktorí ženy neustále podceňujú, akoby boli menejcenný živočíšny druh. na druhej strane, nemám rád ani feministky, ktoré robia presný opak, tieto extrémne pohľady na fakt, že na matičke zemi sa pohybujú ženy rovnako ako muži, mi prídu minimálne zastaralé:) však, prečo sa nedokážeme navzájom brať ako ľudia? to je podľa mňa základný problém, muži robia zo žien mimožemšťanov a naopak, čo je úplne smiešne, je síce pravda, že sme kvôli svojim pohlaviam do určitej miery rozdielny, ale o všetkom sa dá predsa porozprávať, len treba otvoriť ústa a nechať plynúť myšlienky ... a to zase až tak ťažké nie je;)
Zverejnenie komentára